PRO SLAVIS
Pýtate sa čo to je? Nuž poviem Vám. PRO SLAVIS je celoslovenská súťaž (s medzinárodnou účasťou) triednych a školských časopisov pre žiakov materských škôl, základných škôl, špeciálnych základných škôl a školských zariadení, stredných škôl a zahraničných škôl s vyučovacím jazykom slovenským.
Vyhlasovateľ súťaže: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a Dom Matice slovenskej v Žiline. Je to spoločenské ohodnotenie školských a detských časopisov, ktoré vychádzajú v školách a v materských školách. Vydávajú ich študentské ale aj učiteľské redakcie. V minulom školskom roku sme po prvý krát získali 3. miesto v kategórii časopisov pre MŠ. Tento rok sme ani nedúfali, no obhájili sme opäť 3. miesto. Keď som v rukách držala pozvánku na 15. 11. 2011 do Žiliny zmocnil sa ma zvláštny pocit. Iba tretie? Táto neskromná myšlienka sa vynorila v mysli. Ihneď ju umlčala ďalšia. Veď obhájiť je ťažšie ako vyhrať. A poviem Vám, je to pravda. Na Starej radnici v Žiline sme videli všetky súťažiace časopisy. Ich úroveň bola vysoká. Niektoré boli porovnateľné s periodikami v stánkoch. Historická radnica, vystúpenie študentov konzervatória a odbíjajúce hodiny na veži umocňovali slávnostnú atmosféru. V komisii boli zastúpení členovia Matice Slovenskej, viceprimátorka mesta Žilina , zástupcovia Školskej inšpekcie a mnoho iných významných osobností. Vo chvíli, keď som preberala ocenenie som si želala len jedno. Keby tu mohli byť všetci členovia redakčnej rady, všetci prispievatelia, no najmä naša Milka. Jej patrí naša vďaka a obdiv, za všetku mravčiu prácu, za jej voľný čas, ktorý venuje zrodu každého nového čísla. Až v Žiline som pochopila, že naša práca nie je daromná. Až na Starej radnici som opäť pocítila hrdosť z toho, že som Slovák a čo viac? Že práca, ktorú robím má zmysel. Všetkým, čo pomáhajú nášmu Zrkadielku prajem veľa tvorivých síl a nápadov. Nuž čo poviete? Nemožno inak skončiť, iba slovami nášho velikána P. O. Hviezdoslava.
Ó, mojej matky reč je krásnota,
je milota, je rozkoš, láska svätá;
je, vidím, cítim, celok života,
môj pokrm dobrý, moja čaša zlatá
a moja odev, ktorej neviem ceny…
Buď požehnaný, kto sa pohodil
v tom so mnou, trvá pritom nepremenný;
buď kliaty, kto sa zaprel, odrodil…
Vaša Evka
Veľké poďakovanie patrí hlavne týmto pani učiteľkám, ktoré sú srdiečkom nášho ZRKAKDIELKA.
Evka Chalányová, trieda krtkov
Milka Šišuláková, trieda veveričiek
Helenka Šintálová, trieda ježkov
