Deň ako každý .
Deň ako každý a predsa iný. Slnko sa lenivo ťahá z tenkého oparu hmly. Zvýrazňuje obrysy budov, stromov a kríkov. Vetrík sa pohráva s listami, nenápadne ich strháva, akoby sa nevedel dočkať zimy. No jeseň sa nevzdáva. Neúnavne vyfarbuje listy, ktoré hrajú všetkými farbami.
Ak sa lepšie zadívate na školský dvor materskej školy, na Hollého, okamžite pochopíte, prečo sa jej vraví zelená. Mäkučký , na krátko vykosený trávnik, pokrýva celú plochu dvora. Uprostred trávnika stojí dnes len trojročná, drobná, akoby kráľovná , do zlatista vyfarbená lipka. Ihličnaté stromy stoja pyšne, bohato vyzdobené šiškami. Konáre majú široko rozvetvené, akoby sa ponúkali vtákom na pristátie. Široko rozkonárené kríky lemujú okraje chodníkov. Návštevníkovi sa môže zdať, že mu ukazujú smer kadiaľ ísť. A dnes tých návštevníkov je veľa. Ak neviete prichádzajú na veľkú slávnosť, na slávnosť otvorenia Druhého certifikačného obdobia Zelenej školy. Pri bráne stoja deti v krojoch. Okolo nich sa šíri omamná vôňa čerstvo upečeného chlebíka. Ani jeden návštevník neodolá kúsku chlebíka so soľou. Pripnutý zelený lístok na kabát a podpisy v kronike spečatia spolupatričnosť všetkých účastníkov. Nikto sa nepýta kam ísť, deje sa to už po druhý krát a zástava zvesená na pol žrde, ich pozýva k sebe. Dvor sa pomaly zaplnil a slávnosť sa začala. Ľúbezné melódie slovenských piesní, čistý zvuk huslí a harmoniky, umocnené očarujúcim hlasom Janka Bielika boli dôstojným začiatkom. Nechýbali ani úprimné slová vďaky a uznania od p. riad. PhDr. Lívie Klostermannovej, koordinátorky Zelenej školy Bc. Ivany Šulhínovej a zástupcu kolégia Zelenej školy Mgr. Tvrdého. Potom sa dvor akosi viacej rozjasnil a zazneli znovu tóny slovenských piesní. Ak ich ešte náhodou nepoznáte, sú to deti z triedy Žabičiek. V hanbe nezostali ani Veveričky so svojou piesňou. A na záver sa okolo obrovského červeného jablka roztancovali Ježkovia. Nové detské kroje tichúčko šuchotali do rytmu piesne.
A potom to prišlo. p. zástupkyňa PaedDr. Alenka Kováčiková so svojimi Zajačikmi za zvukov dôstojnej hudby odniesli starú zástavu. Zakývanie na rozlúčku a rozpačité pohľady vyprevadili zástavu, ktorá tu bola s nami celé dva roky. P. riad. s Ježkami a pánom primátorom P. Dvoranom priniesli novú zástavu. Všetci sme ju privítali našou vlastnou hymnou Zelenej MŠ. Zo srdca sme jej popriali jasné nebo, zhovievavé slnko, nežný vánok a milosrdný vetrík.
Ako mávnutím prútika sa na dvore objavili dravé vtáky. Vznešene prelietali nad nami. Určite sa pozerali, či všetko čo bolo o MŠ povedané , je pravda. Dočkali sa aj konáre borovíc. Dravce na nich pristávali a znovu vzlietali. Nechali nás obdivovať ich prekrásne sfarbenie peria, úžasné rozpätie krídel a majestátny let. Pozorné uši detí mali možnosť sa o nich veľa dozvedieť, ba na pamiatku si domov niesli aj dar veľmi vzácny a pre mnohých nedostupný. Fotografie s dravcami im budú dlho pripomínať túto slávnostnú chvíľu a hlavne to , že človek môže a má žiť v úzkej spätosti s prírodou. Ona nás učí, obdarúva a chráni. Len vždy musíme myslieť na to, čo dávame my jej. Tak čo, bol to deň ako každý? Lúči m sa s Vami, niekedy dovidenia p. učiteľka Evka.
